Obranca Richard Župa prišiel do FK Pohronie z vtedy prvoligového Tatranu Prešov pred tromi rokmi. Patrí tak k hráčom, ktorí v jednej sezóne zachraňovali II. ligu, aby ju o rok na to senzačným spôsobom vyhrali. Pohronie Fortuna ligu pre Žiar zachránilo a mladý obranca bol opäť pri tom.
„Bola to pre mňa skvelá príležitosť, keďže som v Tatrane Prešov ako dorastenec v A tíme veľa priestoru nedostával. Ale po prestupe do Pohronia mi vtedajší tréner dal príležitosť ukázať sa,“ prezrádza, ako vnímal zmenu vo svojej kariére po príchode do FK Pohronie a spomína aj na pocity, ktoré zavládli po historicky prvom postupe žiarskeho klubu do najvyššej futbalovej súťaže: „Bol to neopísateľný moment. Veľmi rád na túto sezónu spomínam. Nielen preto, že sme dosiahli niečo výnimočné, ale aj preto, lebo sme boli naozaj výborný kolektív.“
V tejto sezóne sa Richardovo postavenie v tíme zmenilo a stal sa stabilným členom základnej zostavy. Kým v minulej sezóne si pripísal len deväť štartov v II. lige, v práve ukončenej sezóne je to už 21 štartov s viac než dvojnásobnou minutážou. Čomu on sám pripisuje túto zmenu? „Po príchode nového trénera som dostal šancu, ktorú som využil. Poriadne som na sebe zapracoval a mojou odmenou je miesto v základnej zostave.“ Brániť rýchlonohých hráčov ako Bukari, van Kessel či Moha nie je zrejme jednoduché. „Tak v prvom rade, prvá a druhá liga sa nedá vôbec porovnávať. Prvoligoví hráči sú lepšie technicky vybavení, lepšie rozmýšľajú a hrá sa aj v rýchlejšom tempe. Po postupe do najvyššej súťaže som musel na sebe pracovať, aby som im dokázal čeliť,“ zamýšľa sa 22-ročný obranca nad tým, v čom je hranie v najvyššej súťaži iné.
Richard na pozícii ľavého obrancu v základnej zostave nahradil mimoriadne skúseného Lukáša Tesáka, ktorý aktuálne pôsobí v klube ako kondičný tréner. Ako prezrádza: „Teso mi veľmi pomáha. Analyzujeme spolu situácie, pričom mi vždy poradí, ako predchádzať chybám, ktorých som sa na ihrisku dopustil.“ Veľkým plusom každého tímu sú určite aj dobré vzťahy v kabíne. A tie sú v Žiari, podľa Richarda, na vysokej úrovni. „Myslím si, že sme naozaj skvelá partia a vychádza každý s každým. Ale, samozrejme, hlbšie vzťahy som si vybudoval s chlapcami, ktorí sú tu už niekoľko sezón. Takým je napríklad Patrik Blahút,“ konkretizuje, s kým z klubu si najviac rozumie a dovolí nám nazrieť aj pod „pokrievku“, keď sa zamýšľa, kto je momentálne v Pohroní najvýraznejším vodcom: „V prvom rade určite Lukáš Pellegrini, ktorý je veľmi dobrý človek ako po futbalovej, tak aj po ľudskej stránke. Pre každého je veľkou oporou a jeho rady si všetci ceníme. Ale musím spomenúť aj Petra Pavlíka alebo Patrika Jacka.“ Hoci mnoho hráčov z pôvodného tímu už dnes oblieka iné dresy, naďalej zostali v kontakte aj v tejto sezóne a sledujú kroky svojich bývalých spoluhráčov. Nakoniec, nie je sa čo diviť, Pohronie pôsobilo v II. lige ako zohratý tím, kde boli hráči dobrá partia. „Boli sme výborná partia, ktorej dôsledkom bol aj postup do I. ligy. V kontakte som ostal s takmer všetkými chlapcami, najmä s Janom Sojkom, s ktorým sa pravidelne stretávame,“ potvrdzuje Richard.
Sme naozaj skvelá partia. V kabíne si každý s každým rozumie
Počas rozhovoru sme sa nevyhli ani štandardnej otázke o prvých krokoch na ihrisku. Tie urobil Richard ešte ako veľmi malý chlapec. „Za loptou som začal behať asi hneď, ako som sa naučil chodiť. Ale rodičia ma prihlásili na futbal až v desiatich rokoch. Najprv som sa venoval stolnému tenisu, no za vzor som mal staršieho brata, ktorý hrával futbal a ja som sa mu chcel podobať,“ prezrádza prvotný impulz, ktorý ho doslova nakopol k tomu, aby sa futbal pre neho stal športom číslo jedna.
Veľká zmena čakala na mladého futbalistu po príchode do Žiaru nielen z profesionálnej stránky. Z takmer 90-tisícového Prešova si zrazu musel začať zvykať na život v ani nie 20-tisícovom meste v srdci Slovenska. Ďaleko od rodiny, priateľov, predchádzajúceho života. Aj keď s priateľkou býva v Banskej Bystrici, do Žiaru pravidelne dochádza nielen na samotné domáce zápasy FK Pohronie, ale aj na tréningy. Trochu nám dovolí nazrieť aj do súkromia a ako naznačuje, voľný čas trávi predovšetkým s priateľkou, s ktorou sa venujú športovým aktivitám, alebo len oddychuje po náročnom tréningu.
A kde sa Richard vidí o niekoľko rokov? „Samozrejme, že svoju budúcnosť spájam s futbalom. Mojim snom je dostať sa do futbalovej reprezentácie,“ netají ambície obranca, ktorého obľúbeným klubom je od malička Arsenal Londýn. Aj keď obľúbeného hráča nemá, všíma si predovšetkým ľavých obrancov, od ktorých môže aj niečo odpozerať. „Rád sa inšpirujem napríklad Marcelom Vieirom,“ konkretizuje talentovaný obranca a ako na záver dodáva: „Špeciálny životný ani športový vzor nemám. Ale rád sa inšpirujem úspešnými ľuďmi, ktorí na sebe pracujú a posúvajú sa ďalej.“
Momentálne majú naši futbalisti voľno, kým sa nezačne kolotoč novej sezóny Fortuna ligy, ktorá začína 8. augusta. Richard trávi tieto dni v rodnom Prešove s rodinou. Ako nám prezradil, oddychuje a načerpáva sily na novú sezónu.
(li)